Tak poďme počítať... s reálnymi číslami, toto nie je poker o zápalky! Toto sú peniaze nás všetkých! Volieb sa zúčastnilo 29 strán a každá mohla menovať svojho zástupcu do každej okrskovej volebnej komisie. Komisií bolo viac ako 6 tisíc. Honorár člena komisie predstavoval 42,92 eura. Keby každá strana menovala do každej komisie svojho zástupcu (29 x 6000), bolo by ich (členov) 174.000. A každý z nich by obdržal honorár 42,92 eura, čo by nás stálo 7 468 080 eur! Môže nás len tešiť, že politické strany medzi sebou nazbierali len 71 651 „ochotných“ zabiť za 42,93 eura túto slnečnú sobotu. Takže nás to stálo „iba“ 3 075 260 eur. Netešte sa zbytočne... Štatistický úrad SR nasadil do volieb 1 200 pracovníkov a sumu radšej nezverejnil. Čo to znamená v praxi? Jeden člen komisie spočítal dohromady ani nie 8 platných hlasov. Jeden pracovník Štatistického úradu „nahodil“ do počítača výsledky piatich volebných komisií. A napriek takémuto super štábu sa výsledky dozvieme až 25 hodín po skončení volieb! Klopete si na čelo? Pozor, aby ste si nevyklopali v hlave dieru! Suma sumárum, ak spočítame náklady štátu na voľby, náklady politických strán na reklamu svojich kandidátov (z väčšej miery platenú z príspevkov štátu, čo znamená, že z našich daní), dostaneme sa na čiastku približne milión eur na jedného zvoleného europoslanca.
Čo dodať na záver? Ak vám hociktorý politik povie, že na niečo nie sú peniaze - neverte mu ani pol slova! Peniaze sú a nie je ich málo, len sa doslova rozhadzujú. Stačila by kalkulačka a trochu sedliackeho rozumu. A zmeniť pár zákonov. Možno spojiť pár volieb do jedných. Ale to by sme asi od nich chceli veľa. Veď musia „stíhať“ sedieť v parlamente, riadiť krajské mestá, byť členmi v dozorných radách...