Výzva odznela aj vo viacerých médiách a u Žilinčanov sa stretla s veľkým ohlasom. Veď „korytnačka na Bôriku" je jednou z architektonických dominánt Žiliny a obyvatelia mesta už dlhodobo cítia nedostatok príležitostí pre svoje športové vyžitie. Čo však nasledovalo, pripomína skôr doby dávno minulé. Úprimná snaha športovcov o záchranu športovej haly v Žiline sa stala predmetom pre rozpútanie „akcie" ako z dôb najväčšej slávy ŠTB. Výzvu s osemnástimi podpismi súčasné vedenie mesta pravdepodobne vyhodnotilo ako nedôveryhodnú, pretože začalo vykonávať „previerky" ako za socializmu. Poverené osoby telefonicky overovali totožnosť a doslovne vypočúvali účastníkov výzvy. Že či o výzve vedia, či sa na nej naozaj zúčastnili, či ju čítali, či ju podpísali ...? Významní žilinskí športovci sa zrazu zo dňa na deň stali pre mesto personami non grata. Ale prečo? Čo bolo cieľom tejto „eštebáckej akcie" mesta? Spochybniť výzvu alebo jej iniciátorov? Veď nešlo o nič politické ani revanšistické. Prečo teda vedenie mesta hľadá dôvody, aby mohlo výzvu spochybniť a neberie pritom žiadne ohľady na jej účastníkov? Pravdivú odpoveď sa asi nedozvieme. Volal mi aj jeden zo „signatárov", či mu teraz nesiahnu na dotácie? To, čo som práve napísal, berte ako výzvu. Občania, vy sa nebojte vyjadriť svoj názor a milí úradníci, začnite v práci robiť niečo prospešné! A bude lepšie!
P. S. : A mám ešte jednu nezodpovedanú otázku: prečo nevolali aj mne?