Pozitívnym faktom je, že Žilina je od včera o niečo menej zadĺženým mestom. A dobrou správou je aj to, že po odpísaní sedemnástich miliónov z dlhu mesta, si budeme môcť opäť požičať na rozvojové aktivity. Hurá, super! Na druhej strane si však kladiem otázku, prečo až teraz? Prečo sa vláda nad nami „nezmilovala“ na jar tohto roku, kedy primátor o odpustenie dlhu „prosíkal“ na ministerstve, no do Žiliny sa vrátil s dlhým nosom. Rozpačitý bol aj super rýchly pokus mesta o odpredaj obytného súboru. Nemusím byť realitný maklér, aby som za týmto, samozrejme, neúspešným experimentom, videl prípravný manéver na exhibicionistickú šou, ktorá sa včera udiala v Žiline. Boli sme svedkami predvolebného gulášu za sedemnásť miliónov. Straníci sa pred „komunálkami“ podržali a pomohli svojmu urputne bojujúcemu kolegovi nakŕmiť davy. Ani sa tým vôbec netajili. Veď sám premiér nám Žilinčanom odkázal: „Práve takéto prepojenie, že pán primátor Igor Choma je súčasne aj poslancom parlamentu, ale aj to, že sme spoločná politická štruktúra, umožnilo prijať takéto rozhodnutia, inak by tieto rozhodnutia boli prijímané veľmi ťažko.“ Ách, aké transparentné a nediskriminujúce...
Čo dodať? Nám v Žiline sa možno načas uľavilo, ale tých sedemnásť miliónov niekto zaplatiť musí. Ak dobre rátam, bude nás (myslím všetkých občanov Slovenska od kojenca až po dôchodcu) to stáť viac ako tri eurá na hlavu. Otázne je aj to, či si súčasný primátor Žiliny priráta tých sedemnásť miliónov ku nákladom na svoju predvolebnú kampaň. Myslím si, že určite nie. Tuším však, že „ešpézetka“ ZA nebude asi v najbližšej dobe na Slovensku priveľmi populárna.
Dokážeme im, že nie sme ovce?
Róbert Kašša
